Diskusné fórum 

 

Inzercia

Paulownia – diskusné fórum

.

fforum0

 

 

 

Pestovanie rýchlorastúcich drevín.

RRD

 

Okrem využívania biomasy, ako vedľajšieho produktu klasickej rastlinnej výroby, majú poľnohospodári možnosť cieleného pestovania niektorých plodín určených na energetické využitie, rýchlorastúce dreviny (ďalej len RRD). Aj napriek tomu, že Slovensko patrí medzi najviac zalesnené krajiny Európskej únie, nie je situácia v obchode s drevnou hmotou priamo úmerná tejto výsade. Reálny nedostatok drevnej hmoty, a tým aj rýchlo rastúce ceny tejto komodity nie je možné považovať za hudbu príliš vzdialenej budúcnosti. Naopak, množstvo nevyužívanej pôdy dosahuje hranicu 350 000 hektárov a stále stúpa. Niekde medzi sa nachádza záujemca o produkciu drevnej hmoty z porastov rýchlo rastúcich drevín. Zákon č. 220/2004 Z. z. O ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia neprešiel do dnešnej doby novelizáciou, ktorá by otvorila dvere nielen k efektívnej produkcii biomasy, a tým k znižovaniu závislosti od fosílnych palív, ale aj k tak potrebnej ochrane pôdy a  tvorbe pracovných miest. Pôvodný zámer tvorcov tohto zákona nie je zlý, avšak dnes bohužiaľ silne kontraproduktívny a zastaraný, nie však komplexne neopodstatnený. Vymedzenie pôd nižšej bonity medzi hodnotami 6. až 9 na účel pestovania RRD má svoju logiku, avšak v určitých prípadoch môže zbytočne zväzovať ruky pestovateľom, ktorí majú k dispozícií vhodné, inak efektívne nevyužívané plochy. Okrem toho, že pôda musí spĺňať určité kvalitatívne podmienky, musí záujemca podať žiadosť o dočasné vyňatie konkrétnej parcely z poľnohospodárskej pôdy. K žiadosti je nutné dodať prílohy, akými sú projektová dokumentácia s celým podnikateľským zámerom, geometrický plán, vyjadrenie dotknutých inštitúcií štátnej a verejnej správy, t.j. obce a orgánov ochrany prírody. V neposlednom rade aj projekt spätnej rekultivácie dočasne vyradenej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov. Problémy navršuje aj situácia vo vlastníckych vzťahoch v rámci prenajímaných pôd. Taktiež deficit cielených podpôr, či už na založenie plantáže alebo jej obhospodarovanie odrádza potenciálnych záujemcov o tieto plodiny. Pokiaľ ide o priame podpory, je možné v rámci opatrenia prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy preplatiť náklady na založenie porastu. Žiadateľovi musí drevinové zloženie zakladaného porastu schváliť lesný hospodár. Pestovanie RRD je práve možnou cestou uplatnenia mladých ľudí, pestovateľov pri hospodárení na pôde a teda nielen zaujímavým investičným zámerom veľkých podnikov. Okrem produkčných výhod poskytujú plantáže RRD aj pozitívne mimoprodukčné efekty. Pestovanie týchto plodín je tiež vhodný spôsob ako revitalizovať nekvalitné, znečistené, zamokrené alebo erózne ohrozené pôdy. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by mohla energia z biomasy v roku 2050 pokryť 30 % celkovej spotreby energie. Ťažko však takéto prognózy dnes hodnotiť, najmä keď sa kladú takýmto projektom pod nohy prekážky, ktoré napr. za našimi hranicami nemusia riešiť. Ako je všeobecne známe, na Slovensku je pozorovateľný nedostatok koncepcií, „skostnatelosť“ legislatívy a veľmi slabý záujem vlády o rozvoj využívania biomasy (Ing. Tomáš Baran – viac sa dočítate v časopise Naše Pole č. 6/2012).

 

Výmera rýchlorastúcich drevín v ČR prudko rastie.

Slovensko zaostáva.

 

Produkcia energetických plodín v Česku prudko rastie, v polovici minulého roku bolo osiatych už viac ako 1 500 hektárov rýchlorastúcich drevín. Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva. Publikácia Možnosti energetického využitia biomasy, ktorú vydalo české ministerstvo poľnohospodárstva v decembri minulého roku, uvádza, že v Česku je možné na pestovanie rýchlorastúcich drevín využiť dotácie z mechanizmu jednotnej platby na plochu (SAPS) alebo národného doplatku (TOP UP). Minimálna cena drevnej štiepky sa tak môže pohybovať v rozpätí od 109,63 do 270,67 Kč/GJ, v závislosti od výnose z hektára a dotácií. Najpodstatnejšie výdavky idú na založenie plantáže (16 %) a zberové náklady (50 %). Nájomné tvorí len 4 % z celkových výdavkov.

Z pohľadu finančnej analýzy sa pod vplyvom rôznych podmienok pohybovala podľa uvedeného zdroja pri desať hektárovej plantáži a trhovej cene drevnej štiepky 160,76 Kč/GJ čistá hodnota investície od straty 665 811 Kč (bez dotácie a pri výnose 5,2 ton sušiny na hektár) až po zisk 717 647,66 Kč (s dotáciou a výnosom 12,1 ton sušiny na hektár), vrátane zohľadnenia stopercentného financovania cudzími zdrojmi a úhrady dane z príjmov.

Doba návratnosti bola v najmenej priaznivej variante 11,2 rokov, nebol v nej však zohľadnený ani faktor času (diskontovanie) a daň z príjmu. Ako uvádza publikácia, v tomto prípade nie je možné reálne dosiahnuť návratnosť investície. Pri najlepšej variante bola doba návratnosti 7,67 rokov, avšak opäť bez zohľadnenia dane a faktora času.

 Z výsledku štúdie „Ekonomika pěstování RRD a jiných energetických plodin“ však vyplýva, že energetické plodiny v podmienkach Českej republiky majú veľký potenciál. Vzhľadom ku klesajúcim zásobám hnedého uhlia, environmentálnej politike a zdokonaľujúcim sa rastovým postupom tak môžu v budúcnosti zohrávať významnú úlohu. Výmera rýchlorastúcich drevín v ČR vzrástla od roku 2004 z 88 hektárov až po súčasných 1 570 hektárov, pričom boom v pestovaní týchto plodín zaznamenalo Česko až ostatné tri roky (Energie-portal.sk, 8.1.2014).

.

Slovensko zaostáva.

 

Slovensko na svoj prudký rast odvetvia stále čaká. Ako uvádza Správa o lesnom hospodárstve v SR za rok 2012, doteraz bolo na lesných pozemkoch prehlásených na energetické porasty len približne 500 hektárov agátových porastov. „Nevyužíva sa dostatočne produkčný potenciál jestvujúcich porastov rýchlorastúcich drevín, čo znižuje ročnú produkciu drevnej suroviny približne o 300 tisíc m3. Príčinou je stav porastov a nedostatočné spôsoby ich obhospodarovania (drevinové zloženie, rubná doba a pod.),“ konštatuje slovenské ministerstvo pôdohospodárstva vo svojej správe. Súčasné dodávky lesnej palivovej biomasy pokrývajú podľa agrorezortu 1,5 % spotreby prvotných energetických zdrojov SR. Dodávky palivových štiepok zo suroviny produkovanej na lesných pozemkoch tvoria v súčasnosti len necelých 30 % ročnej spotreby drevných palív pre potreby elektrární, teplární a malých a stredných kotolní na území Slovenska.

 

Na Slovensku je 240 hektárov rýchlorastúcich drevín.

 

Zatiaľ čo produkcia energetických plodín v Česku prudko rastie, na Slovensku je osadených menej ako šestina výmery tejto energetickej plodiny. 

Pestovanie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde je umožnené zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podľa ministerstva pôdohospodárstva na základe uvedenej novely nie je potrebné žiadať o vyňatie pozemku určeného pre plantáž rýchlorastúcich drevín z poľnohospodárskej pôdy ako tomu bolo doteraz.

Na Slovensku agrorezort zjednodušil v zákone možnosti pre pestovanie tejto plodiny. „Ministerstvo pri rýchlorastúcich drevinách na Slovensku disponuje za rok 2012 údajom 240 ha. Podľa tohto zákona zákona každá osoba, ktorá navrhuje založenie porastu rýchlorastúcej dreviny na poľnohospodárskej pôde, musí podať žiadosť o registráciu do registra plôch rýchlorastúcich drevín, ktorý vedie obvodný pozemkový úrad. Doteraz takáto evidencia neexistovala. Centrálny register plôch porastov rýchlorastúcich drevín vedie a aktualizuje pôdna služba,“ reaguje pre Energie-portal.sk hovorca rezortu Peter Hajnala.

 

Na rýchlorastúce dreviny je možné získať dotáciu.

70.000 Eur – program Európa 2014 – 2020

 

Z dotačných nástrojov ponúka agrorezort podporu v rámci jednotnej platby na plochu (SAPS) obhospodarovanej pôdy. V programu Pôdohospodárskej platobnej agentúry pre roky 2007-2013 bola možnosť získať nenávratný finančný príspevok na založenie porastu/plantáže rýchlorastúcich drevín.

Podľa rezortu pôdohospodárstva je prvoradou úlohou ministerstva zabezpečiť potravinovú sebestačnosť štátu, preto využívanie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, kde patrí aj pestovanie drevín na energetické účely, je podporované iba na pôdach, ktoré nie sú svojou nižšou kvalitou vhodné na pestovanie potravín.

Podľa zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je preto ich pestovanie možné iba na bonitách skupiny 5 – 9  a pôdach zamokrených, v záplavovom území alebo na pôde vystavenej veternej erózii. „Využitie takýchto plôch na pestovanie rýchlorastúcich drevín by bolo efektívnym ekologickým ako aj ekonomickým využitím týchto území. Rezort sa snaží využívať tieto plochy pre rýchlorastúce dreviny, čím ich priamo podporuje,“ konštatuje Peter Hajnala.

.

  Vaše pripomienky, postrehy, nápady alebo návrhy :

 

                                                  forum81 

                                                  forum2 

 

 

 

 

 

Povinnosti používateľa

1. Používateľ berie na vedomie, že pri využívaní služieb na serveroch sa nesmie správať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a/alebo so všeobecnou morálkou.

2. Používateľ nesmie brániť v diskusii ostatným používateľom, rušiť ju alebo obťažovať ostatných používateľov.

3. Používateľ nemá za svoje príspevky zverejnené na stránke nárok na žiadnu autorskú odmenu.

4. Každý používateľ preberá zodpovednosť za svoje príspevky sám a dobrovoľne a súhlasí s tým, že nebude používať služby so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

5. Používateľ nesmie žiadnym spôsobom poškodzovať prevádzkovateľa a jeho dobré meno. Používateľ nesmie propagovať služby iných osôb, ktoré sú v priamom alebo nepriamom konkurenčnom vzťahu k prevádzkovateľovi.