.

 Tropický dažďový prales je minulosťou?

(kliknite na obrázok)

.

Životné prostredie

.

Energetické plantáže majú mnoho funkcií a významov pôsobenia na životné prostredie – no predovšetkým istia hodnotu majetku štátu, lebo ochraňujú lesy pred vyrúbaním.

.

   

.

Energetické plantáže a zazelenanie (Greening) plnia mnoho významných funkcií:

1, Produkčná funkcia zelene

2, Ekologická funkcia zelene

3, Environmentálna funkcia zelene

4, Estetická funkcia zelene

5, Hygienická a izolačná  funkcia zelene

6, Klimatická funkcia zelene

7, Rekreačná funkcia zelene

8, Sprírodňovacia funkcia zelene

.

Fotosyntéza

(kliknite na obrázok/y)

    

.

.

Ochrana životného prostredia:

Udržateľné lesníctvo, energetické plantáže, agro farmy – posledná príležitosť uzdraviť planétu.

.

.

Agro Farma

.

Lesy – základ ekosystému

.

.

Ekologická kríza:

Ekologická kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby:

-vyčerpanie prírodných zdrojov

-znečistenie životného prostredia

-ohrozenie života

Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Nie sú hromadne riešené, lebo si to vyžaduje finančné prostriedky.

.

Chráňme si les – Energetickou plantážou!

.

Výsadba nového lesa nestačí a ak neochránime les, ktorý rástol stáročia, v honbe za ziskom – hrozí nám nielen ekologická kataklizma ale aj boj so smrteľnými živlami …

. 

Stratená úcta k zeleným lesom

.

.

S odumretým lesom nastupujú aj zmeny v ekosystéme !

.

.

.

Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológií, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.

.

Ekológia človeka alebo humánna ekológia je disciplína ekológie zaoberajúca sa štúdiom rastu, rozloženia a organizácie vzájomných vzťahov medzi ľudskými spoločenstvami a inými ľuďmi, inými druhmi a ich (prirodzeným alebo umelým) životným prostredím.

.

Ľudská ekológia (ekológia človeka; humánnej ekológie; sociálne a kultúrne ekológie ; humanitné environmentalistika): hľadá porozumenie svetu prírody aj človeka v ich jednote a stratégie porozumenia vedúce k riešeniu globálnych i miestnych problémov.

.

Existuje mnoho praktických aplikácií ekologického myslenia v ochrane prírody, riadenie prírodných zdrojov (napr. Agroekológie, poľnohospodárstvo, lesníctvo, agrolesníctva, energetické plantáže, rybolov), urbanizmu (ekológia mesta), komunitným zdravie, ekonómiu, základné a aplikovanej vede, rovnako ako v ľudských sociálnych interakciách ( ekológia človeka).

.

Environmentalistika: zaoberá sa vzťahom človeka a životného prostredia. Tvorí tak doplnok ekológie.

.

Ekosystém (z angl. ecosystem z ecology + system) je ucelená časť prírody (biosféry), ktorá nie je uzavretá a komunikuje s ostatnými časťami prírody. Je to základná jednotka funkčného celku živej prírody Zeme. Príkladom ekosystému sú aj energetické plantáže. V ekosystéme dochádza k prenosu a obehu hmoty, energie a informácií.

.

Príroda a globálne problémy.

.

Príroda v dôsledku nadmerného čerpania prírodných zdrojov z prírodného bohatstva a intenzívneho, neúnosného zaťažovania produktmi ekonomických činností postupne znižuje až stráca produkčnú, asimilačnú a disimilačnú schopnosť, vyrovnanosť katabolických a anabolických procesov.

Globálne problémy

Dôsledky komplexnej ľudskej činnosti synergickým pôsobením zapríčinili negatívnu zmenu kvality hodnoty životného prostredia, posunuli ich až za hranicu únosného zaťaženia a vyvolali globálne environmentálne problémy, ktoré majú celosvetový charakter.

– globálne otepľovanie (globálna klimatická zmena)

– zoslabovanie ozónovej vrstvy v stratosfére

– kyslá atmosferická depozícia (kyslé zrážky)

– ohrozenie biologickej diverzity

– degradácia pôdy

– kontaminácia vôd (oceány, rieky, podzemné zásoby vody)

– produkcia odpadov (kvantita, toxicita, rádioaktivita)

– rast ľudskej populácie

– rast materiálnej spotreby

.

 

.